Železničná stanica Košice
Komplex moderných budov, ktorý naprojektoval kolektív Ing. Otta Žiaka, vznikol na novovytvorenom Staničnom námestí pred pôvodným staničným komplexom z konca 19. storočia. Pôvodné stavby slúžili počas výstavby novej budovy pomocou rôznych provizórií až do apríla 1970. Areál stanice pozostáva z výškovej administratívnej budovy, prijímacej haly a Pošty 2. Podľa pôvodných plánov mal byť komplex odovzdaný do prevádzky v prvom polroku 1971, no už v roku 1969 mala stavba niekoľkomesačný sklz.
S výstavbou prijímacej haly súvisela aj rekonštrukcia koľajiska a mimoúrovňové riešenie príchodu a odchodu cestujúcich na a z nástupíšť. V apríli 1970 bola ukončená hrubá stavba prijímacej haly a tá začala provizórne slúžiť cestujúcim, nakoľko bolo potrebné urýchlene zbúrať pôvodné stavby, ktoré sa nachádzali v predstaničnom priestore nového komplexu. Prijímacia hala je dvojpodlažná budova s mohutným priečelím a plastickým zvlnením strechy. Skonštruovaná bola zo železobetónového monolitu a v menšej miere i železobetónového skeletu s horizontálnou prefabrikáciou. Projekt počítal s odbavovacou kapacitou 36 000 cestujúcich za 24 hodín.
Prízemie tvorí odbavovacia hala prepojená s nástupišťami podchodmi, pokladnice, občerstvovacie služby, WC, informácie, v minulosti i PNS, umyváreň, úschovňa a samoobslužná jedáleň.
Na poschodí boli naprojektované viaceré občerstvovacie služby, čakáreň pre matky s deťmi, kultúrne stredisko, východ na terasu, colnica, pokladnice a vchod na 1. nástupište.
Schematický náčrt pôdorysu košickej stanice
Odbavovacia hala je v prevádzke od apríla 1970, keď dokončili jej hrubú stavbu a provizórne ju sprístupnili cestujúcej verejnosti. Následne prebehla asanácia pôvodných budov a dostavba haly, ktorá bola definitívne ukončená koncom roku 1973.
Administratívna budova je desaťpodlažná s oceľovým skeletom a fasádnymi závesnými panelmi. Tvorí dominantnú časť celého komplexu a s odbavovacou halou je prepojená na druhom podlaží cez átrium. V horných podlažiach boli naprojektované byty a nocľaháreň, výťahy mali byť pre obytnú a služobnú časť oddelene. Táto časť komplexu sa začala stavať až v roku 1969, v apríli 1970 stála jej oceľová konštrukcia. Dokončená bola v roku 1973.
Predstaničný priestor vznikol na úkor parku a zahŕňa priestory pre stanovištia taxislužby, obratisko električiek, zastávky autobusov MHD, parkovacie plochy pre IAD a v minulosti aj dočasné stanovištia autobusov ČSAD (autobusová stanica bola v čase realizácie stanice len v štádiu plánovania).
Severne od komplexu budov stanice sa nachádza budova pošty 2. Od prijímacej haly je vzdialená 175 metrov a jej výstavba prebiehala súbežne s výstavbou stanice (VI/1969 – XII/1972). Po dostavaní železničnej stanice sa postupne rozbehla aj výstavba komplexu autobusovej stanice ČSAD. Tieto dva objekty mali byť navzájom prepojené. Budova autobusovej stanice však bola realizovaná len v oklieštenej podobe a k výstavbe prepojenia nikdy nedošlo.
S výstavbou železničnej stanice súviselo viacero ďalších vyvolaných investícií a prestavieb. Zrušená bola väčšia časť dnešnej Bencúrovej (predtým Engelsovej, Wilsonovej) ulice, nakoľko prechádzala predstaničnými priestormi starej stanice, na mieste ktorých vznikol nový komplex. Zrušená bola teda i električková trať Námestie Maratónu mieru - železničná stanica, ktorá prechádzala práve po Engelsovej ulici. V súvislosti s projektom autobusovej stanice a krytej plavárne bola postupne zrušená bývalá Kirovova (Sázavského, Bocskayho) ulica a Engelsovo námestie (nachádzalo sa na súčasných nástupištiach autobusovej stanice). Náhradou za Kirovovu ulicu sa stala novovybudovaná prístupová komunikácia od Ulice Protifašistických bojovníkov, ktorej výstavba si vyžiadala asanáciu kompaktnej zástavby na východnom okraji ulice. Po novej prístupovej komunikácii bola vedená i preložka električkovej trate ukončená slučkou v predstaničnom priestore.