Krypta Dominikánskeho kostola

Kategória: Pamätihodnosti

08. november 2012 | 11:30

Podzemné priestory Dominikánskeho kostola tvorí kostolná krypta z 13. storočia. V priebehu histórie prešiel kostol niekoľkými prestavbami a rekonštrukciami, počas ktorých bola časť podzemia zamurovaná a zasypaná. Zachované torzo poskytlo na prelome rokov 1944 a 1945 na podnet pátera Mikuláša úkryt pre ohrozených ľudí bez ohľadu na ich politickú či náboženskú príslušnosť. Ukrývali sa tam odporcovia nyilašského režimu, komunisti i Židia.

Grandhotel Schalkház

Kategória: Pamätihodnosti

02. júl 2012 | 19:43

Bývalý Grandhotel Schalkház (po druhej svetovej vojne Hotel Slovan) bol najluxusnejší hotel v Košiciach, ktorý svojho času patril k najprepychovejším v celom Uhorsku. Sídlil v eklektickej budove na rohu dnešných ulíc Hlavná a Rooseveltova postavenej košickým staviteľom Petrom Jakabom v roku 1873 podľa projektov architekta Lajosa Freya z Budapešti.

Rodošto

Kategória: Pamätihodnosti

10. január 2012 | 07:26

V areáli Katovej bašty na nádvorí Hrnčiarskej ulice je od roku 1991 Východoslovenským múzeom sprístupnený Pamätný dom Františka II. Rákociho, tzv. Rodošto. Ide o repliku domu z tureckého mestečka Tekirdağ, kde vodca posledného uhorského stavovského povstania František II. Rákoci prežil svoj život ako exilant v rokoch 1720–1735. Hoci o postavení repliky domu sa rozhodlo už v roku 1908, stavba bola realizovaná až v rokoch 1940–1943. Pamätný dom bol postavený na staršom dome z prelomu 18. a 19. storočia.

 

Jakabov palác

Kategória: Pamätihodnosti

05. november 2011 | 09:36

Jakabov palác, postavený v roku 1899 staviteľom Petrom Jakabom, bol navrhnutý v pseudogotickom štýle a nachádza na rohu Štefánikovej a Mlynskej ulice. Do roku 1968 stál na brehu Mlynského náhona, spolu s ktorým vytváral romantickú scenériu. Pri stavbe boli použité aj vyradené kamenné časti z Dómu svätej Alžbety, pri rekonštrukcii ktorého získal Jakab stavebný materiál. Palác vlastnil Peter Jakab až do roku 1908 – keď sa Jakabovci z Košíc odsťahovali, predali palác Hugovi Bárkányovi. Po oslobodení mesta Sovietskou armádou bol istý čas sídlom prezidenta obnovenej Česko-Slovenskej republiky Edvarda Beneša. Následne prešiel palác do majetku mesta a za socializmu sa využíval ako Dom socialistických obradov. Dnes je palác v súkromnom vlastníctve.