(Bývalé) Kultúrno-osvetové zariadenie

Koncom päťdesiatych rokov 20. storočia bol v Košiciach vypracovaný Smerný územný plán mesta, ktorý rátal s kompletnou prestavbou bývalých predmestí (huštákov), ktoré sa rozprestierali na západ od Kuzmányho ulice a južne od Námestia osloboditeľov. Po prestavbe západného huštáku (Sídlisko Kuzmányho) koncom šesťdesiatych rokov sa začiatkom rokov sedemdesiatych dostala na rad aj prestavba južného predmestia. Málopodlažná zástavba, ktorá sa na tomto území formovala už od stredoveku, bola nahradená zástavbou 13–podlažných panelových domov (Sídlisko Juhovýchod/Osloboditeľov).

 

Prestavba Námestia osloboditeľov

Prestavba predmestia sa dotýkala aj Námestia osloboditeľov, ktorého južný a východný okraj definitívne zmizli v polovici sedemdesiatych rokov. Na novú sídliskovú zástavbu mali nadviazať nové objekty občianskeho vybavenia, ktoré mali dať košickému ústrednému námestiu nový, moderný vzhľad. Prvým „novotvarom“ na námestí bol Interhotel Slovan postavený v rokoch 1965 až 1972. Potom prestavba na istý čas utíchla pre neujasnenú koncepciu (pôvodne sa tu počítalo so stavbou 100–metrového mrakodrapu pre stranícke orgány).

Začiatkom osemdesiatych rokov bola zorganizovaná architektonicko-urbanistická súťaž na prestavbu Námestia osloboditeľov, ktorú vyhrala dvojica košických architektov Ing. arch. Pavol Merjavý a Ing. arch. Jozef Fabian. Na južnú stranu námestia architekti umiestnili obchodné prevádzky Domu ovocia a zeleniny, Domu nábytku a Domu služieb. Na rohu s Jantárovou ulicou mala stáť parkovacia garáž a na rohu s Južnou triedou zas Dom techniky s Kultúrno-osvetovým zariadením. Na severnom okraji boli navrhnuté ďalšie obchodné prevádzky a stravovacie zariadenia. Východnej časti námestia mala dominovať Prevádzkovo-sociálna budova Východoslovenského KNV. Hlavný dopravný prúd (východo–západný) mal byť zapustený pod úroveň terénu.

 

Situačný náčrt plánu prestavby Námestia osloboditeľov. Autori: Pavol Merjavý, Jozef Fabian. Zdroj: Projekt 8/1987.

 

Združená investícia KOZ a Dom techniky

Kultúrno-osvetové zariadenie (KOZ) sídliska Juhovýchod bolo plánované aj vzhľadom na zamýšľanú centrálnu mestskú zónu na prestavanom námestí, teda ako zariadenie s celomestským významom vhodné aj na väčšie podujatia ako konferencie, zhromaždenia a estrády. V tom čase aktuálna potreba výstavby sídla košického Domu techniky ČSVTS podnietila spojiť tieto dve investície do jedného programu výstavby (investorom KOZ bol Národný výbor mesta Košíc). Zámerom bolo dosiahnuť, aby každé zariadenie (Dom techniky aj KOZ) bolo prevádzkyschopné samostatne, ale pritom aby bolo možné v prípade potreby využiť ich vzájomnú nadväznosť.

Tak vznikol projekt komplexu, ktorého autorom bol košický architekt Ján Šprlák–Uličný a ktorý sa začal realizovať dňa 4. októbra 1983. Na statike pracovali Ing. Viera Šprláková (Dom techniky) a Ing. Michal Pekarčík (KOZ). Oceľové konštrukcie boli navrhnuté vo VSŽ Ing. Jozefom Tirdilom. Stavebné náklady sa odhadovali na 90 miliónov Kčs, z toho 50 miliónov malo „zhltnúť“ KOZ.

Slávnostného začiatku výstavby Domu techniky sa dňa 4. októbra 1983 zúčastnil aj vtedajší člen ÚV KSČ a vedúci tajomník Východoslovenského KNV Ján Pirč. Išlo zároveň aj o začiatok prestavby Námestia osloboditeľov, ktorá mala byť hotová do polovice 90. rokov. Dom techniky (jeho hotelovú a výstavnú časť) plánovali dokončiť v decembri 1986, Kultúrno-osvetové zariadenie potom o tri roky neskôr.

 

Perspektívny pohľad na Dom techniky ČSVTS a Kultúrno-osvetové zariadenie. Autor: Ján Šprlák–Uličný. Zdroj: Projekt 8/1987.

 

Popis objektu KOZ

Objekt Kultúrno-osvetového zariadenia (KOZ) bol koncipovaný ako štvorpodlažný. Jadro budovy tvorila estrádna sála s kapacitou 950 stoličiek a kongresová sála Domu techniky ČSVTS s kapacitou 350 stoličiek. Tieto miestnosti mali byť oddelené spúšťacou oceľovou stenou, ktorú by bolo možné v prípade potreby odstrániť, čim by sa získala celková kapacita 1300 stoličiek.

Estrádna sála bola zo severnej a západnej strany obklopená veľkým prevýšeným foyer, ktorý ponúkal panoramatický výhľad na celé námestie. Prístup doň z prízemia bol zabezpečený štyrmi schodiskami. Vo východnej časti boli navrhnuté šatne, sociálne zariadenia a sklady.

Na prízemí boli projektované výstavné priestory Domu techniky, vstupná hala KOZ, rekvizitáreň, šatne a zasadačky. Na severnej strane medzi severným a východným schodiskom mal byť bufet s výhľadom na námestie. Hlavný vchod do KOZ bol navrhnutý zo západu. Bočný (pravdepodobne služobný) vchod sa nachádzal vedľa východného schodiska.

Do suterénu architekt Šprlák umiestnil discoklub s 210 stoličkami, kuchynské a skladové zariadenie a tiež aj technické vybavenie objektu – t. j. strojovňu a výmenníkovú stanicu.

 

Pôdorys prízemia celého komplexu. Autor: Ján Šprlák–Uličný. Zdroj: Projekt 8/1987.

 

Výstavba KOZ

Výstavba KOZ sa začala v roku 1985, teda vyše roka po začiatku výstavby Domu techniky. Dokončenie bolo plánované na rok 1989. Obe stavby (KOZ i Dom techniky) však nabrali mierny sklz a v roku 1989 bola na Dome techniky zrealizovaná len hrubá stavba a z KOZ stálo len jadro (estrádna sála), foyer bol rozostavaný.

Po zmene režimu nastal čiastočný stavebný útlm a Dom techniky s jeho hotelovou časťou sa podarilo odovzdať do užívania až v prvom polroku 1991. V tom čase už stála aj hrubá stavba KOZ a postupne sa začali dokončovacie práce – montáž vzduchotechniky, obkladov a ďalšie interiérové práce. Ešte v priebehu roka 1991 však boli všetky práce zastavené a stavba KOZ bola zakonzervovaná.

 

Pôdorys prvého poschodia celého komplexu. Autor: Ján Šprlák–Uličný. Zdroj: Projekt 8/1987.

 

Čakanie na asanáciu

V roku 1996 mesto Košice predalo nedokončené KOZ Východoslovenským železiarňam, ktoré však do budovy nakoniec neinvestovali nič. Na prelome tisícročí objekt predali talianskej spoločnosti Verona, ktorá tu plánovala zriadiť veľké talianske nákupné centrum. Ani tento zámer však nebol zrealizovaný a budova sa nakoniec dostala do majetku rakúskej spoločnosti Falkensteiner Besitz, ktorej zámerom bolo KOZ asanovať a na jeho mieste vybudovať hotel. Tento zámer bol predložený ešte v roku 2007, no realizáciu hotela pribrzdila finančná kríza. 

Zbúrať schátranú budovu KOZ sa nepodarilo ani do začiatku majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011. Tesne pred začiatkom šampionátu bola budova „obalená“ reklamami, ktoré však po pár týždňoch roztrhal vietor.

K definitívnej dohode medzi majiteľom budovy a primátorom mesta o zbúraní nedostavaného objektu došlo v priebehu augusta 2012. Búracie práce sa začali v deň štátneho sviatku výročia SNP. Po vyše päťdesiatich dňoch bolo kultúrno-osvetové zariadenie minulosťou. Ďalší osud uvoľneného lukratívneho pozemku je však momentálne otázny.

 

Perspektívne pohľady na komplex budov Domu techniky a KOZ. Autor: Ján Šprlák–Uličný. Zdroj: Projekt 8/1987.