(Bývalá) krytá plaváreň
Dlhé roky uzatvorená a chátrajúca budova krytej plavárne na Rumanovej ulici v súčasnosti prechádza rekonštrukciou. Po jej ukončení už nebude ďalej slúžiť ako plaváreň a tzv. očistné kúpele, ale ako kunsthalle – resp. po slovensky hala umenia. Pri tejto príležitosti si pripomenieme históriu tejto zaujímavej budovy.
Projekt
Budovu Očistných kúpeľov (tak znel oficiálny názov) na severnom okraji Mestského parku (vtedy Park generála Petrova) naprojektoval košický architekt Ladislav Greč z Krajského projektového ústavu v Košiciach (neskôr pretransformovaný na Stavoprojekt Košice). Greč bol autorom viacerých budov občianskeho vybavenia, napríklad Obchodný dom Mier, Obchodný dom Beta, či Obchodný dom Merkur.
Architekt budovu koncipoval ako dvojkrídlovú v strede s dominantnou hmotou bazénu zvýraznenú oblúkovou konštrukciou. Monumentálne priečelie z Rumanovej ulice s dvoma vstupmi návštevníkov zavádzalo do vstupnej haly, kde sa nachádzala pokladňa a vstup na balkón. Odtiaľ bol prístup aj do bočných krídel, kde sa nachádzali parné a vaňové kúpele so samostatnými sekciami pre mužov a ženy.
Parné kúpele boli koncipované ako osemsekciové – para, teplý vzduch, horúci vzduch, tri malé bazény s rôznou teplotou vody, masáž, sprcha, leháreň a šatňa. K vybaveniu kúpeľov patrilo aj kaderníctvo, holičstvo, bufet a administratíva prevádzky.
Skice Ladislava Greča. Zdroj: Východoslovenský stavbár.
Pre športovcov bola vyhradená prostredná časť budovy schovaná pod monumentálnym oblúkom. V nej sa nachádza plavecký bazén s rozmermi 12×25 metrov so šiestimi plaveckými dráhami a štartovacími blokmi, skokanskou vežou a dvoma doskami pre nízke skoky. Hĺbka bazénu stúpala od 110 až po 280 centimetrov. V zadnej časti, smerom do parku, bolo umiestnené letné kúpalisko s 50–metrovým plaveckým bazénom, ktoré pod správou mesta funguje dodnes (v čase prestavby budovy je však zatvorené).
V čelnej časti (od hlavného vchodu do bazénovej haly) bola umiestnená tribúna, po stranách zasa ochodze a sprchy a vchody do mužského i ženského WC a šatní. Každý návštevník bazénu musel prejsť zo šatne najprv cez sprchu až potom smel vstúpiť do vody.
Na prvom poschodí sa nachádzal byt správcu (tzv. „lázenský“), klubovňa pre športovcov a čajová kuchyňa s prípravovňou. Do suterénu bolo umiestnené technické zázemie, strojové vybavenie, kotolňa a sklad uhlia.
Výtvarnú výzdobu exteriérov i interiérov vyhotovila akademická maliarka Herta Ondrušová-Viktorínová.
Výstavba
Výstavba Očistných kúpeľov s plavárňou začala posledný októbrový týždeň roku 1957. Vtedy pozemok „obsadili“ bagre národného podniku Pozemné stavby Košice, ktoré začali pozemok pripravovať a následne aj hĺbiť základovú jamu. Základy budovy boli hotové v júni 1958.
Harmonogram prác v tom čase počítal s dokončením v roku 1960. Stavba však počas roku 1958 nabrala menší sklz a v apríli 1959 stáli len bočné krídla z tehelných blokov. Až v druhej polovici roka sa pristúpilo k výstavbe oblúkovej bazénovej haly. Stavbu nakoniec dokončili s vyše ročným meškaním v decembri 1961.
Začiatok výstavby očistných kúpeľov a plavárne. Zdroj: Východoslovenský stavbár.
Ohrozenie statiky a uzatvorenie
Len necelých šesť rokov po postavení budovy mesto pristúpilo k zrušeniu Mlynského náhonu na Štefánikovej ulici, ktorého koryto sa do roku 1972 premenilo na štvorprúdovú podúrovňovú komunikáciu. Tento počin mal za následok pokles spodnej vody v celom okolí, najmä však v parku. Tento pokles začal postupne narúšať statiku plavárne a kúpeľov. Postupne sa začalo prepadávať aj bazénové teleso.
Objekt fungoval aj ďalej, no neinvestovalo sa doň, robili sa len najnutnejšie opravy a úpravy. V januári 1986 sa správcom plavárne stala Správa rekreačných a športových zariadení Košice, no dňa 22. apríla 1987 prišlo z Inšpektorátu bezpečnosti práce nariadenie, ktoré prikazovalo objekt okamžite uzavrieť a skončiť jeho prevádzku. Dôvodom boli výsledky posudkov technického stavu, ktoré vyhodnotili stav budovy ako veľmi zlý.
Rozostavaná budova plavárne a kúpeľov v roku 1960. Zdroj: Východoslovenský stavbár.
Ešte v apríli 1986 sa Národný výbor mesta Košice na svojom rokovaní zaoberal otázkou vypracovania projektovej dokumentácie na rekonštrukciu budovy. V tom čase sa náklady na generálnu opravu odhadovali na sumu 15 miliónov Kčs. Mestskí radní sa najprv obrátili na Ústav dopravného projektovania, neskôr na Stavoprojekt Košice. Ten mal ale plán prác na rok 1988 v tom čase už definitívne uzatvorený a ďalšie zákazky neprijímal. Národný výbor rokoval aj s Športprojektou Košice, ktorá však mohla prijímať objednávky len od nadriadenej organizácie, teda od Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy.
Do zmeny režimu v roku 1989 sa nakoniec vypracovali len harmonogramy predprojektovej a projektovej prípravy generálnej opravy plavárne, ktoré stáli 265 tisíc Kčs. Budova však aj naďalej chátrala a stav sa nijako nezmenil ani v nových pomeroch v 90. rokoch.
Definitívny koniec plavárne
Nádej na rekonštrukciu a záchranu architektonicky cennej budovy prišla až v roku 2009 v súvislosti s projektom Európske hlavné mesto kultúry. Zo začiatku sa uvažovalo s prestavbou na vodný svet, pričom časť budovy by slúžila ako vysunuté pracovisko Zoologickej záhrady Košice.
Nakoniec však zvíťazila myšlienka plaváreň prestavať na halu umenia, čo znamená koniec budovy ako plavárne. Veľkú nevôľu medzi obyvateľmi spôsobilo aj uzavretie obľúbeného letného kúpaliska, ktorého technické zázemie sa nachádza práve v objekte plavárne a muselo byť dočasne demontované a odstavené.
Autorom projektov prestavby (dnes už bývalej) plavárne na kunsthalle je doc. Ing. arch. Juraj Koban, autor vedľajšieho kontroverzného „športovo-relaxačného komplexu“.
Prinášame vám fotoreportáž z interiéru plavárne pred začiatkom rekonštrukcie doplnenú o historické zábery.
Uverejnené: 3. augusta 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.