Svetelná fontána

Mesto Košice, hoci nepatrí medzi preslávené európske metropoly, je držiteľom viacerých „naj“ – a to aj v stredoeurópskom, európskom či celosvetovom meradle. Beží sa tu druhý najstarší maratón na svete, ktorý je zároveň najstarším v Európe, mesto ako prvé v Európe obdržalo erbovú listinu, Dóm svätej Alžbety patrí k najvýchodnejším katedrálam postaveným v typickej západoeurópskej gotike. Košice mali svoje „naj“ aj medzi fontánami. Mali, no už nemajú...

 

Tou „naj“ fontánou bola niekdajšia fontána na Námestí osloboditeľov. Mnohí Košičania si ju z predošlých rokov pamätajú ako nefungujúcu ruinu, ktorá absolútne neplnila svoj účel. V roku 2010 bola kvôli výstavbe nákupného centra Aupark definitívne zrušená a zlikvidovaná. A v čom bola „naj“? Bola to prvá svetelná fontána v bývalom Česko-Slovensku a s najväčšou pravdepodobnosťou i v strednej Európe.

 

Výstavná fontána

Svetelná fontána vznikla v roku 1938 v areáli výstaviska Výstavy východu ČSR, ktorá bola v tých časoch najväčšou v priestore strednej Európy. Išlo o prezentáciu východnej časti republiky od Tatier až po Jasinu na Podkarpatskej Rusi a výsledkov jej napredovania za dvadsať rokov existencie česko-slovenského štátu.

Výstavisko bolo umiestnené v severnej časti mesta, v areáli hospodárskej školy ležiacom západne od Komenského ulice. Postavených bolo niekoľko budov a množstvo dočasných drevených výstavných pavilónov. Kamenné objekty mali po výstave slúžiť novozaloženej Vysokej škole technickej generála Dr. Milana Rastislava Štefánika.

Súčasťou výstaviska bola aj svetelná fontána, ktorá bola umiestnená pred Pavillonom československého štátu a Pavillonom Slovenskej krajiny. Prvý z vymenovaných pavilónov dnes slúži ako sídlo Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TU.

 

Pohľad na výstavisko z júna 1938. V spodnej časti obrázka vidieť časť bazéna svetelnej fontány. Zdroj: Roštlapil, V. a Janeček, J.: Katalog Výstavy východu ČSR v Košiciach 16. VII. – 31. VIII. 1938. Košice: Novina, 1938.

 

Rarita

Dodanie strojného zariadenia fontány mala na starosti česká firma Sigmundove závody Lutín, po druhej svetovej vojne známa pod názvom Sigma, národný podnik Olomouc. Vodné prúdy tvorili tri zásteny, ktoré boli osvetľované rôznofarebnými svetlami, čo bolo na tú dobu úplne unikátne riešenie.

Na vybudovanie svetelnej výstavnej fontány prispelo jednou tretinou výstavné družstvo, teda organizátori výstavy i samotní vystavovatelia. Zvyšné dve tretiny uhradili mestské verejné podniky.

 

Čo po výstave?

Výstava Výhodu ČSR mala pôvodne skončiť 31. augusta 1938, no pre veľký záujem návštevníkov bola predĺžená až do 4. septembra. Po vysťahovaní výstaviska sa mal areál expresne pretvoriť na vysokú školu, ktorá tu mala začínať svoj historicky prvý akademický rok.

Ihneď po uzatvorení brán sa začalo uvažovať, čo s mobiliárom výstaviska. Výstavný pavilón reštauračných a pohostinských služieb mal byť premiestnený do Čermeľa, hudobný pavilón zas ku mestskému hotelu na Bankove. Stĺpy verejného osvetlenia a vlajkové stožiare s česko-slovenskou trikolórou plánovali osadiť na Rákociho okružnú, čo je dnešná Moyzesova ulica. Fontánu navrhovali mestskí radní nainštalovať v Sokolskom sade, teda v Mestskom parku.

Plány skrížila komplikovaná medzinárodná politická situácia v jeseni 1938, ktorá nakoniec vyústila k rozpadu republiky a pričlenením Košíc k horthyovskému Maďarsku (maďarské vojská prišli do mesta 10. novembra 1938, regent Horthy deň po nich).

 

Výstavná fontána zachytená počas konania výstavy. Zdroj: súkromná zbierka pohľadníc.

 

Prestavba Horthyho námestia

V roku 1939, keď už Košice patrili Maďarsku, bola presadená prestavba a úprava súčasného Námestia osloboditeľov, vtedy Námestia Miklósa Horthyho (Horthy Miklós-tér). Pristúpilo sa k asanácii schátraného Kina Uránia, ktoré si stihlo medzi obyvateľmi vyslúžiť prezývku patkány mozi, čiže potkanie kino. Začalo sa budovať aj prepojenie námestia s Palatínskou ulicou (dnes Palackého), po čase sa musela zrekonštruovať križovatka električkových koľají, čo súviselo aj so zavedením pravostrannej premávky v Maďarsku.

Námestie sa vydláždilo benátskou dlažbou od známych bratov Luigiho a Angela di Valentinovcov, pôvodom Talianov, ktorí bývali (ako inak) na Talianskej ulici (dnes sa volá Kórejská).

Staré osvetlenie námestia pozostávajúce z niekoľkých nízkych kandelábrov už nevyhovovalo, preto bolo rozhodnuté premiestniť sem stožiare z areálu bývalého výstaviska, ktoré v zmenených pomeroch medzičasom prešlo do správy hospodárskej školy.

Do zadnej časti námestia, až ku bývalej Agátovej ulici, bola nainštalovaná svetelná fontána, ktorá mala pôvodne skončiť v Mestskom parku. Slávnostné spustenie sa uskutočnilo symbolicky 11. novembra 1942, v deň štvrtého výročia „oslobodenia“ mesta. Fontána potom kvôli zimným mesiacom načas stíchla, ale 22. júna 1943 bola opätovne spustená.

 

Fontána v plnej kráse na dnešnom Námestí osloboditeľov. Zdroj: Kassa hazatért: 1938 november 1943. Košice: Wiko, 1943.

 

Ústup pred obchodným centrom

Svetelná fontána po jej nainštalovaní na Námestí osloboditeľov slúžila nepretržite dlhé desaťročia. Po páde socializmu však starostlivosť o fontány v meste začala upadať. Bolo zrušených viacero fontán, najmä na sídliskách, starostlivosť o ostatné sa začala obmedzovať len na najnutnejšie úkony. Po prelome tisícročí ostala svetelná fontána na Námestí osloboditeľov – kedysi pýcha mesta, unikát – odstavená s kompletne zhrdzaveným potrubím. 

K jej definitívnemu zlikvidovaniu došlo začiatkom roka 2010, keď sa začalo s výstavbou kontroverzného nákupného centra Aupark, ktoré zabralo väčšiu časť Námestia osloboditeľov.

Prvá svetelná fontána v Česko-Slovensku tak ostala uchovaná už len na fotografiách, v dobových článkoch a spomienkách Košičanov.