50 rokov Terasy – 12. časť
Dodatok k predošlej časti
Na začiatok doplníme niekoľko „novoobjavených“ umeleckých diel, ktoré sa nachádzajú na území, ktoré sa spomínalo v predchádzajúcej časti (areál nemocnice a Luník I).
V priestoroch oddelenia urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (blok 07.4, podnož, prízemie) sa nachádza reliéf vyobrazujúci rôzne druhy kvetín.
Prvé poschodie budovy Miestneho úradu MČ Košice–Západ „schováva“ hneď tri umelecké diela. Prvým je umelecky ozdobená stena blízko hlavného schodiska. Jej motívom je žlto-oranžová púpava na modrom pozadí.
Pri priechode do tzv. „obrátenej pyramídy“ sa nachádza záves s rozmermi 255×400 centimetrov s motívom lietajúcich motýľov. Autorom oboch diel je košický maliar a grafik Alexander Eckerdt (1932–1992).
Sobášna sieň miestneho úradu je dotvorená dreveným stenovým obkladom s ľudovými motívmi.
Drevený stenový obklad s motívmi ľudovej kultúry.
Luník II
Z Luníka I sa presunieme na Luník II, ktorý však bol vystavaný skôr než „jednotka“. Na „dvojke“ sa nachádza päť umeleckých diel – všetky v priestore obchodného strediska Luník II. Vo fontáne, ktorá dotvára námestíčko medzi bývalým Priorom, kaviarňou a osvetovým strediskom, sa nachádza umelecky stvárnená ležiaca ženská postava. Autorkou je najznámejšia košická sochárka Mária Bartuszová. Na vyhotovenie plastiky použila bulharský mušľový vápenec a dielo bolo osadené v roku 1967.
Pár krokov vedľa, pred bývalou cukrárňou (dnes mäsiareň), je osadený ženský akt od Františka Gibalu. Na stenách dlhšieho krídla budovy obchodného strediska (vedie paralelne s Triedou SNP) sú osadené dve mozaiky od Herty Ondrušovej-Viktorínovej z roku 1965. Jedna z nich je bohužiaľ už vo veľmi zlom stave, v hornej časti je prekrytá reklamou na záložňu, donedávna bola poprelepovaná aj rôznymi plagátmi a letákmi.
V interiéri niekdajšieho stravovacieho zariadenia Luník II bola v roku 1967 osadená kovová mreža od známeho košického sochára Arpáda Račka.
Bronzový ženský akt od Františka Gibalu.
Luník III
V Aničkinom parku na Luníku III je osadená kovová červeno-modrá plastika Kvet hutníka od Erny Masarovičovej. Vytvorená bola v rámci 4. ročníka Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, na ktorom sa organizačne podieľali Východoslovenské železiarne. Akademická sochárka Masarovičová vyhotovila aj veľmi podobné dielo Kalich hutníka, ktoré je možné nájsť na Magurskej ulici, naproti OC Lipa (sídlisko Kuzmányho).
V tesnej blízkosti Kvetu hutníka stojí obchodné stredisko Luník III (dávnejšie známe aj ako OC Centrum), dielo Jána Gabrínyho. Na jeho severnej stene bol umiestnený reliéf, no pred časom bohužiaľ zmizol – zrejme počas niektorej zo stavebných úprav. Mozaika od akademického sochára Michala Petreka osadená na južnej stene objektu je na svojom mieste dodnes.
Masarovičovej Kvet hutníka z roku 1971.
Biely dom
Ak by išlo všetko podľa plánov autora „Bieleho domu“ (pôvodne budova straníckych orgánov KSČ) Ing. arch. Milana Motýľa, tak by na kamennom podstavci pri hlavnom schodisku bola umiestnená mohutná umelecká kompozícia vyobrazujúca iskru.
Vtedajší súdruhovia sa však nakoniec rozhodli pre iné dotvorenie vstupného námestia – pre nadživotnú, 5 metrov vysokú bronzovú sochu Vladimíra Iľjiča Lenina, ktorej autorom je Arpád Račko (v spolupráci s Ing. arch. Pavlom Merjavým). Mramorom obložený podstavec dopĺňal Leninov podpis.
Sochu odhalili najvyšší stranícki funkcionári dňa 4. novembra 1987, pri príležitosti osláv päťdesiateho výročia VOSR, vyše dva a pol roka po otvorení samotnej budovy. Lenin sa ale na svojom mieste dlho „neohrial“ – po zmene režimu bol v roku 1990 demontovaný a presunutý do depozitu Východoslovenského múzea v Šaci, kde mu robí spoločnosť socha Klementa Gottwalda z Hlavnej ulice.
Podstavec pred magistrátom ostal dlhé roky prázdny, no v roku 2011 naň umiestnili kovovú plastiku, ktorá má symbolizovať geometrický stred mesta. Dodnes tam však možno nahmatať diery po uchytení Leninovho podpisu.
Na hluchej časti fasády budovy bol po pravej strane hlavného schodiska pred rokom 1990 nainštalovaný obrovský kosák s kladivom ako symbol robotníckeho hnutia a komunistickej strany.
Na treťom poschodí bloku D je do dreveného stenového obkladu foyer osadený reliéf s poľnohospodárskymi motívmi – obilie a kosáky. Blízko je umiestnený aj veľký model perspektívy rozvoja mesta, pravdepodobne z osemdesiatych rokov.
Vo veľkej hale nachádzajúcej sa na prízemí bloku F je nainštalovaný veľký drevený reliéf, taktiež s „vďačnou“ tematikou minulého režimu – sú tam vyobrazení robotníci pri práci a partizáni v boji.
Ideologicky zafarbený reliéf na prízemí budovy magistrátu.
Nad magistrátom
Povyše magistrátu sa nachádza budova pohotovosti a pred ňou zrejme jediná (od nova) pohyblivá plastika Kinetická kompozícia. Jej autorom je americký sochár Erskill Caldwell. Plastika pozostáva zo siedmich ramien, na konci ktorých sú nainštalované kovové platne rôznych tvarov a farieb. Za veterného počasia sa do týchto platní vietor opiera a tak dáva vrchnú časť plastiky do pohybu.
Nad pohotovosťou sa rozprestiera parčík, ľudovo nazývaný aj „salámový park“. Prívlastok „salámový“ dostal podľa tam osadenej plastiky Život od Jozefa Vachálka pozostávajúcej zo siedmich šikmo skosených kovových valcov, ktoré naozaj pripomínajú narezané kusy salámy. Plastika vznikla, podobne ako Kvet hutníka na Luníku III, na Medzinárodnom sochárskom sympóziu v kove a tvorí dominantný prvok celého parku.
Vachálkova platika Život. V pozadí blok Javor na Ulici slobody.
Luník IV a Popradská ulica
Od „salámovej“ plastiky stačí prejsť len pár krokov cez cestu na Luník IV a medzi stromami pri Uherovej ulici natrafíme na ďalšiu kovovú plastiku, ktorá pripomína štylizovanú kocku.
Na štvrtom Luníku sa nachádzajú dve materské školy a fasády oboch sú doplnené keramickými reliéfmi s detskými motívmi.
Vstupná časť administratívnej budovy na Popradskej ulici číslo 78 je ozdobená modro-bielo-červenou keramickou mozaikou. Pred areálom študentských domovov UPJŠ stojí plastika z umelého kameňa, vytvorená akademickým sochárom Milanom Čepkom v spolupráci s architektkou Mészárošovou. Vyobrazuje štylizované jablko poskladané z piatich dielov, ktoré sú farebne odlíšené keramickou výzdobou červenej, fialovej, žltej, modrej a zelenej farby. Bohužiaľ, keramické obkladačky sú dnes už značne poničené.
Pamätníci si ešte spomínajú na drevenú plastiku, ktorá kedysi stála v blízkosti križovatky Popradskej a Toryskej ulice. Dnes tam po nej niet ani stopy.
Nabudúce...
V nasledujúcej časti sa pozrieme na umelecké diela na Luníkoch V až VIII a na takzvanom sídlisku Moldavská.
Uverejnené: 5. septembra 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.