Židovské Košice

V Košiciach máme (skoro) všetko. Aj pamiatky i živých predstaviteľov jednej z najstarších kultúr na svete. Odkedy Rimania v r. 135 Židov rozohnali, nažívajú si rozptýlení po svete a tento ich vynútený lifestyle sa volá diaspóra. Napriek roztrúsenosti ani po 2 tisícročiach neprišli o svoje tradície a kolorit. Ako národ neasimilovali a ako náboženstvo (judaizmus) nekonvertovali. Prežili jedno z najväčších vyhladzovaní rás – holokaust. Kvôli tomu i kvôli ich humoru, hudbe a šikovnosti ich môžeme obdivovať aj v Košiciach.

Kedysi bol každý piaty Košičan Žid. Po rímskych katolíkoch boli druhé najpočetnejšie náboženské vyznanie v meste. Preto tu mali až 5 synagóg, bolo ich tu niekoľko prúdov: neológovia, ortodoxní, chasidi a status quo. Medzi Krmanovou a Zvonárskou aj v súčasnosti vyzerá najžidovskejšie v meste. Je tam najstaršia zachovaná synagóga, hneď vedľa aj modlitebňa, ktorá sa využíva i teraz, pravdepodobne najstarší židovský rituálny kúpeľ (mikve) na Slovensku, kóšer reštaurácia, byt rabína...

Košickí Židia mali šťastie, že mesto počas vojny pripadlo Maďarsku, ktoré na rozdiel od Slovenska riešilo židovskú otázku neskôr, a tak im osud pridal ešte rok života. Aj tak na jar 1944 odišlo z košickej železničnej stanice 5 transportov a 137 ďalších tadiaľ prešlo. V jednom z nich bol aj Elie Wiesel – budúci svetoznámy spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny. Späť do Košíc sa z koncentrákov vrátilo len asi 500 židov.