Grandhotel Schalkház
Príchod Schalkházovcov do Košíc
Na mieste, kde v roku 1873 vznikol Grandhotel Schalkház, stál už od záveru 30. rokov 19. storočia prízemný obytný dom, ktorý dal postaviť advokát Leopold Stiller. V roku 1855 tento dom odkúpil Rakúšan Leopold Schalkhass a zriadil v ňom hostinec.
Schalkhass sa v Košiciach usadil v roku 1824 a pôsobil ako nájomca kaviarne v mestskej redute (stála na mieste súčasného Štátneho divadla). Od roku 1842 podnikal so svojim synom Leopodlom mladším a medzitým si jeho rodina pomaďarčila priezvisko do podoby Schalkház.
Výstavba hotela
V roku 1858 sa Schalkházovci rozhodli svoj hostinec v prízemnom dome prispôsobiť na jednoduchšiu ubytovňu. V podnikaní sa im darilo a tak sa v roku 1873 rozhodli dom zbúrať a na jeho mieste postaviť prepychový prvotriedny hotel. Realizáciou trojpodlažnej budovy navrhnutej v duchu eklekticizmu bol poverený košický staviteľ Peter Jakab. Autorom projektov bol budapeštiansky architekt Lajos Frey (1829–1877).
Frey je napríklad autorom tzv. Osvaldovho domu – dnešného sídla maďarského ombudsmana v piatom budapeštianskom obvode, či bývalej synagógy v meste Baja – dnes Mestská knižnica Endre Adyho.
Hotel Schalkház na pohľadnici vydanej okolo roku 1910.
Interiéry Schalkházu realizoval chýrny viedenský dekoratér a aranžér Anton Hermann, ktorý krátko predtým realizoval interiéry Hotela Metropole vo Viedni a Grand Hotela v Budapešti. Viedenský Hotel Metrople dnes už obdivovať, rovnako ako Schalkház, nemôžme. Bol zničený v roku 1945 bol počas silného bombardovania mesta. Ešte v roku 1938 si z neho nacisti po skonfiškovaní urobili veliteľstvo Gestapa.
Slávnostné otvorenie Hotela Schalkház (dobovo Schalkház nagyszálló) sa uskutočnilo 14. augusta 1873 a majitelia si naň pozvali až 900 hostí. Leopold Schalkház však už o necelé tri mesiace zomrel vo veku 52 rokov. Jeho manželka sa rozhodla podnik prenajať hotelierovi Jozefovi Weberovi zo Segedína, ktorý predtým úspešne riadil Hotel Europa.
Od začiatku 80. rokov potom Schalkház prebral už v poradí tretí Leopold z rodiny Schalkházovcov, Leopold najmladší (1858–1901). Náročné vedenie prosperujúceho podniku prevzala v roku 1894 akciová spoločnosť Schalkház nagyszálló, részvény társaság, ktorá ho vlastnila až do roku 1923.
Článok z 26. júla 1873. Preklad: Grand Hôtel Schalkház — ktorého vnútorné vybavenie dodáva v tomto obore preslávený aranžér, pán Anton Hermann z Viedne, ktorý prednedávnom aj „Grand Hôtel“ v Pešti a „Hôtel Metropole“ vo Viedni najvkusnejšie ozdobil a všetkým komfortom vybavil — bude teraz v nasledujúcich dňoch otvorený a tým bude naše mesto cez všetku neúnavnú horlivosť a obetavosť našich mešťanov bohatšie o prepychovú budovu, od ktorej lepšiu rezidenciu len sotva môžeme nájsť.
Zariadenie hotela
Trojpodlažný luxusný Grandhotel Schalkház mal pôvodne 76 izieb, štyri kúpeľne, bola v ňom veľká reštaurácia, tanečná sála, kaviareň a salónik, z bočnej Ružovej ulice (dnes Rooseveltova) bol vchod do hostinca. Hotel sa stal miestom pravidelných schôdzok meštianskej spoločnosti, konali sa tu mnohé spoločenské podujatia, tanečné zábavy a plesy.
V roku 1879 vo dvore hotela zriadili záhradnú reštauráciu. Tieto priestory predtým slúžili ako „parkovisko“ pre konské záprahy. V roku 1897 reštauráciu prekryli presklenou konštrukciou.
V roku 1886 z bočnej Ružovej ulice (dnes Rooseveltova ulica) pristavali k hotelu plesovú a koncertnú sálu, ktorá sa stala centrom kultúrno-spoločenského života Košíc. Jej význam ešte narástol počas odstávky mestského divadla v rokoch 1894 až 1899 (obdobie medzi zbúraním starého a otvorením nového divadla) – vtedy sa tu pravidelne konávali aj divadelné predstavenia. V dňoch 19. a 20. decembra 1896 sa v sále uskutočnila celouhorská premiéra vtedajšej horúcej novinky – „pohyblivých obrázkov“. Hotel Schalkház tak hostil historicky prvé verejné premietanie filmu na území Uhorska.
V roku 1890 v hoteli pribudla herňa a čitáreň zásobovaná všetkými významnými periodikami.
Schubertov hostinec v interiéri hotela.
Za trvania prvej československej republiky došlo k zmene majiteľa prevádzky hotela. Účastinná spoločnosť Hotel Schalkház hotel predala Moravskej banke, ktorá ho vlastnila až do roku 1939, keď sa z mesta nútene vysťahovala. Počas horthyovského záboru mali Schalkház v správe maďarskí majitelia a po nich prešiel hotel pod národnú správu.
Úpadok a likvidácia Schalkházu
Po znárodnení došlo aj k zmene názvu na Hotel Slovan. Prvé povojnové roky bol hotel v prenájme, no v roku 1949 prešiel do správy Okresného výboru KSS. O štyri roky neskôr ho prevzal podnik Reštaurácie Košice. Znárodnenie hotela znamenalo jeho úpadok.
V nových pomeroch nastolených po roku 1948 nebolo mysliteľné „márnenie času“ na noblesných plesoch a tancovačkách. Luxusná reštaurácia bola pretvorená na jedáleň a predaj teplých a studených jedál. V baletnej sále sa začali konávať stranícke a podnikové zjazdy, oslavy dňa detí či prvého mája.
Do prevádzky sa investovalo minimálne, v 50. rokoch sa vykonalo niekoľko najnutnejších „udržovacích“ opráv. Začiatkom 60. rokov však už viacero izieb nebolo k dispozícii na prenájom pre ich nevhodný stav. Prvého októbra 1963 bol hotel oficiálne uzatvorený. Kuchári boli preradení do ostatných prevádzok národného podniku Reštaurácie Košice – do reštaurácií Hutník, Šport, Jalta a Maratónec. Personál prebral zrekonštruovaný Hotel Imperial na Mlynskej ulici.
Likvidácia tanečnej sály v roku 1964. Zdroj: Štátny oblastný archív v Košiciach.
Likvidácia prevádzky Slovana trvala do konca roka 1963. V nasledujúcom roku sa začala demolácia budovy. Začalo sa s demontážou okien a balkónov. Budova hotela, ako aj susedné budovy určené na asanáciu, boli obohnané takmer dvojmetrovým tehlovým múrom. Búranie bývalého Schalkházu začalo na Rooseveltovej ulici v bývalej tanečnej sále. Zvyšok budovy bol odpálený náložami. Kedysi najluxusnejší a najchýrnejší hotel v Košiciach tak definitívne odišiel do histórie...
Článok o konci starého Slovana z 2. októbra 1963.