Silný vietor, ktorý v nárazoch miestami dosahuje až silu víchrice, bičuje Košice už takmer týždeň. Okrem niekoľkých pováľaných billboardov a postrhávaných reklamných bannerov spôsobil menšie škody aj na stromoch v Mestskom parku.

Tak, ako celú Európu, aj východné Slovensko zasiahla vlna extrémne chladného počasia. V uplynulých dňoch atakovali najnižšie ranné teploty hodnotu –20 °C a počas dňa nevystúpili nad –10 °C. Pocit chladu znásoboval aj silný severný vietor. V sobotu sa k chladnému počasiu pridalo aj výdatné sneženie. Výsledkom sú zľadovatelé cesty, snehové záveje, ale aj potrhané vlajky, reklamné bannery i vyvrátené billboardy.

Tuhá zima v týchto dňoch prispela k rýchlemu zamrznutiu prírodných vodných plôch v Košiciach i na okolí. Zamrzol Mlynský náhon na Tyršovom nábreží, vodná nádrž Bukovec i Jazero na sídlisku Nad Jazerom. Okrem toho majú Košičania možnosť využívať aj viaceré umelé ľadové plochy – a to v nákupnom centre Aupark, na Ulici Milosrdenstva v MČ Juh, v Drocárovom parku na sídlisku KVP, v športovom areáli na Alejovej ulici a na starom zimnom štadióne na Kavečianskej ceste.

Staré firemné a reklamné nápisy, logá neexistujúcich firiem, či staré súpisné čísla stavieb. To všetko sa schováva pod omietkami, v exteriéroch i interiéroch budov. V dnešných fotopostrehoch prinášame výber tých najzaujímavejších nápisov na i v košických budovách.

Výstavba polyfunkčného komplexu Cassovar a spoplatnenie parkovania v centrálnej mestskej zóne sa negatívne prejavili na stave statickej dopravy na sídlisku Kuzmányho. Zamestnanci i návštevníci prevádzok v historickom centre i v neďalekom Cassovare, ktorí sa chcú vyhnúť plateniu za parkovanie, tak nechávajú svoje vozidlá odparkované mnohokrát na úzkych vnútrosídliskových komunikáciách, v križovatkách, či dokonca na chodníkoch.

Rušivé asanácie sa koncom šesťdesiatych rokov nevyhli ani severnej časti Kováčskej ulice a Kasárenskému námestiu. Dôvodom bola výstavba obchodného domu Prior (dnes Tesco) na rohu Hlavnej ulice a Kasárenského námestia, ktorá si len sama o sebe vyžiadala zbúranie ôsmich meštianskych domov, z ktorých bolo päť poschodových a tri prízemné. 

V sedemdesiatych rokoch sa búralo aj na Vodnej ulici. Asi tridsiatim parkovacím miestam padlo za obeť päť menších prízemných domov na južnej strane ulice, medzi Kováčskou a Hrnčiarskou ulicou, ktoré priamo nadväzovali na zástavbu Hrnčiarskej ulice a ktoré mali stredoveký pôvod. 

V priebehu 70. rokov sa asanácie nevyhli ani úplnému stredovekému jadru mesta. V priestore, kde sa stretávajú ulice Zvonárska a Orlia, len pár krokov od Hlavnej ulice, boli zbúrané tri menšie domy, ktoré následne nahradilo parkovisko. Asanácie mali pokračovať aj ďalej smerom na sever a voľný priestor mala zaplniť nová zástavba. K jej realizácii však nedošlo a na umelo vytvorenom „námestíčku“ je dodnes parkovisko, pričom okrajové domy zo severnej strany sa doň „dívajú“ obnaženými a plotom zakrytými pavlačami a holými múrmi.

Po zbúraní mestských hradieb vznikla vedľa bývalého Ravelína svätého Eugena väčšia plocha, ktorá sa začala využívať ako drevárske trhovisko a túto funkciu si udržala až do roku 1901. Vtedy tu bol totiž zriadený park koncipovaný ako promenádny, no neskôr prerástol do anglického parku s dvoma križujúcimi sa cestami.

Erb mesta Košice pochádza z roku 1369 a mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký. Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe. Jeho vyobrazenie bolo použité viackrát aj ako doplnok fasád mestských budov, či rôznych fresiek a malieb. Kuriózne je vyobrazenie erbu na budove starej mestskej radnice – v dolnej pätke umiestnil kamenársky majster omylom dve ľalie nad a jednu ľaliu pod kosmú zlato-červenú niť.