Szabad királyi Kassa városának térképe (slovensky: Mapa slobodného kráľovského mesta Košice), známa aj ako Homolkov plán, je kvalitné kartografické dielo zachytávajúce rozsah Košíc v roku 1869. Medzi bývalou dolnou bránou a južným predmestím už vidieť vytýčené nové ulice (napr. dnešnú Grešákovu, Timonovu, Mojmírovu či Pribinovu) s rodiacou sa zástavbou. Podobný stav možno bádať aj v severnej časti.

Kassa szabad királyi város térképe (slovensky: Mapa slobodného kráľovského mesta Košice) pochádza z encyklopédie Magyarország vármegyéi és városai vydanej v roku 1896. Mapa zachytáva mesto už takmer splynuté s bývalými huštákmi - predmestiami. Vyznačených je tu 72 významných objektov mesta: továrne, nemocnice, kasárne, administratívne a iné verejné budovy.

Mapa mesta Košice z roku 1898 pochádza z Veľkého lexikóna Pallas (Pallas Nagy lexikóna). Vyznačených je tu 67 významných objektov mesta - napríklad divadlo, radnica, nemocnica, kasárne, tehelne, mýtne domy a iné.

Kassa szabad királyi város térképe (slovensky: Mapa slobodného kráľovského mesta Košice) bola vydaná v roku 1907. Vyznačené sú na nej všetky významné budovy v meste.

Kassa törvényhatósági joggal felruházott szabad királyi város belsőségenek és környékének átnézeti térképe (slovensky Orientačná mapa plnomocného slobodného kráľovského mesta Košice a jeho okolia) je mapa mesta z roku 1912 vo vysokom rozlíšení, ktorá zobrazuje takmer celé vtedajšie katastrálne územie mesta. Vyznačené sú všetky parcely i jednotlivé uličné orientačné čísla. Budovy sú vyznačené ružovou farbou, tie významnejšie červenou.

Kassa törvényhatósági joggal szabad királyi város térképe (slovensky: Mapa plnomocného slobodného kráľovského mesta Košice) pochádza z roku 1942 a má rovnaký mapový základ, ako mapa z roku 1938. Zmenené boli len popisky s názvami ulíc a legenda na bokoch. Niektoré ulice boli na mape vyznačené v predstihu, avšak nikdy v budúcnosti nevznikli, napr.: Emese-utca, Csaba-utca a Buda-utca v okolí dnešnej Tomášikovej ulice (na mape Uszoda-utca).

Menej kvalitné mapové dielo z roku 1925 s viacerými gramatickými chybami v uličných názvoch. Chybne sú umiestnené ulice Slovenská a Moravská.

Orientačná mapa mesta z roku 1938, ktorá bola vydaná známou košickou kníhtlačiarňou Wiko. Mapa zachytáva situáciu po veľkom premenovaní ulíc z leta roku 1936.

Orientačná mapa mesta z roku 1947 vychádza z predchádzajúcich máp z rokov 1938 a 1942. Bola vydaná znárodnenou spoločnosťou Wiko, graficko-umelecký závod Košice. Zachytené sú na nej veľké zmeny v pomenovaniach ulíc v rokoch 1945 a 1946. Po stranách mapovej časti sa nachádza zoznam ulíc doplnený o reklamu.

Orientačná mapa mesta z roku 1949 z edície vydávanej znárodnenou spoločnosťou Wiko, graficko-umelecký závod Košice, vychádza z predchádzajúcich vydaní z rokov 1938, 1942 a 1947. Zachytené sú na nej už aj prvé zmeny v názvoch ulíc po nástupe KSČ k moci - napr. rozdelenie súčasnej Hlavnej ulice na Štefánikovu ulicu a Leninovu triedu.

Veľmi kvalitné mapové dielo zachytávajúce mesto v najväčšom rozsahu historickej zástavby, teda pred začatím rozsiahlych asanácií na bývalých predmestiach - huštákoch. V západnej časti sa už nachádza rodiace sa sídlisko Nové mesto (Terasa).